perspektívny harddiskový systém od firmy 360systems digicart
perspektívny harddiskový systém od firmy 360systems instant replay
Internet
www.sonifex.com
Internet
www.360systems.com
Celkový pohľad na vysielacie pracovisko 100kB
Zjednodušená bloková schéma vysielacieho pracoviska 20kB
Typickým znakom vysielacieho pultu je maximálna jednoduchosť.Blokovo sa pult skladá zo vstupného dielu, faderov, zberníc a výstupnej a kontrolnej časti.
V ďalšom opise sa zameriam na vysielací pult AIRTRAK, ktorý spĺňa všetky predchádzajúce požiadavky a stal sa nepísaným štandardom na vysielacích pracoviskách
Vstupný diel umožňuje pripojiť symetrické zdroje signálu s linkovou úrovňou (komerčný formát -10dBu, profesionálny formát +4dBu) a mikrofón s nominálnou úrovňou -60dBu. Počet vstupných jednotiek je najčastejšie 12 alebo 18, zriedka sa stretneme s pultom, ktorý má 6 alebo 24 vstupov. Na paneli nenájdeme žiadne prvky na výber zdroja signálu a nastavenie jeho citlivosti (vysvetlené vyššie). Voľba vstupu mic/line sa robí nastavením jumperov a ich citlivosť sa skokovo mení jumpermi s možnosťou jemne dostaviť viacotáčkovým trimrom zvlášť pre každý kanál. Tieto sú umiestnené pod krytom vnútri pultu.
Pre efektívnejšie využitie pultu (naraz sa nepoužívajú všetky fadery) sa robia vstupné diely s viacerými nezávislými vstupmi. V praxi sa používajú pulty s dvomi alebo tromi vstupmi (označenie napr. vstup 1A, 1B, 1C). Umožňuje nám to mať na jednu vstupnú jednotku pripojené viaceré zariadenia o ktorých vieme že určite ich nikdy naraz nebudeme potrebovať. Napríklad na vstupe 1A môžeme mať pripojený minidisk, na 1B DAT magnetofón a na 1C kazetový magnetofón. Pred použitím si zvolíme tlačidlom príslušné zariadenie a spotrebovaný je len jeden fader. Ak by takáto možnosť nebola, potrebovali by sme 3 vstupné jednotky a 3 fadery, čo je neekonomické a zbytočne predražuje a komplikuje pult.
Po desymetrizácii a zosilnení vstupného signálu a po navolení príslušného vstupu signál prichádza na fader. Na fader sú kladené obrovské nároky z hľadiska mechanickej odolnosti, jemnosti posuvu, súbehu kanálov, stálosti a odolnosti odporovej dráhy a zberacích kontaktov. Pre príklad uvediem odhad mechanického namáhania - ak je fader použitý napríklad na CD prehrávač je s ním manipulované priemerne raz za 5 minút. Denne to je asi 600 cyklov a za rok to je 220,000 cyklov. Bežný potenciometer by začal „škŕkať" asi po troch dňoch a mechanicky by sa zničil asi po týždni. To si ale nemôžeme dovoliť v ON-AIR vysielacích systémoch. Preto používané fadery musia byť veľmi kvalitné a sú aj patrične drahé (tvoria priemerne asi 30-50% ceny pultu). V jednoduchších pultoch je na reguláciu použitý klasický stereo ťahový potenciometer (samozrejme nie klasický potenciometer, ale jeho zdokonalená faderoidná verzia), ktorý je však v súčasnosti vytláčaný použitím VCA-čiek. Riešenie s VCA nám značne zjednodušuje situáciu, lebo stačí použiť jednoduchý lineárny potenciometer, odpadávajú problémy so súbehom, tým že má len jeden systém je spoľahlivejší a lacnejší. Okrem toho nepracuje priamo so signálom, ale reguluje len riadiace napätie pre VCA, čím sa úplne potlačí škŕkanie. Veľmi často používané a veľmi spoľahlivé fadery vyrába firma Penny&Giles (aktuálne ceny sú okolo 10.000 korún za kus).
Každý vysielací pult má v spodnej časti pod faderom dve veľké presvietené tlačdlá ON a OFF. Tieto súžia na zamutovanie (umlčanie) signálovej cesty a na diaľkové spúšťanie pripojených zariadení. Pri aktivovaní danej cesty (stlačenie ON) sa vysiela impulz na spustenie zariadenia pripojeného na príslušný vstup. Pri stlačení OFF sa cesta zamutuje a vyšle sa signál na zastavenie zariadenia. Pri prepínaní vstupov A, B, C je potrebné aj prepínať riadiace impulzy na jednotlivé zariadenia, čo má na starosti riadiaca logika.
Na vysielacom pulte nenájdeme žiaden prvok slúžiaci na rozmiešanie mono signálu do stereo zbernice (panpot). Nie je potrebný, lebo stereo signály sa priamo privádzajú do zberníc a mono signály (mikrofón, telefón) sa pripoja paralelne na L aj R vstup a ďalej ich spracovávame ako keby boli stereofónne.
Po mutovacom obvode už môžeme signál primiešať do výstupnej zbernice. Pre vysielacie pulty je typické použitie dvoch hlavných výstupných zberníc - programovej (PGM) a audition (AUD). Okrem týchto tu nájdeme jednu pomocnú výstupná zbernicu slúžiacu na napájanie telefónu (označenie TEL, MIX- a pod). Signál do výstupných zberníc sa pripája pomocou tlačidiel na paneli pultu, obyčajne sa nachádzajú nad faderom.
Zbernica PGM sa používa na zber signálu, ktorý ide von zo štúdia na vysielač. Zbernica AUD sa používa ako pomocná interná zbernica. Najčastejšie sú na jej výstup cez rozdeľovací zosilňovač pripojené vstupy všetkých nahrávacích zariadení v štúdiu, výstup do druhého štúdia a pod. Toto riešenie nám okrem iného umožňuje za prevádzky napríklad prehrať príspevok z CD na minidisk, niečo poslať do iného štúdia a podobne. Je to pomerne často používaná zbernica a pokiaľ je dobre navrhnuté zapojenie štúdia dá sa cez ňu nahrávať za prevádzky zo všetkého na všetko.
Signály, ktoré má počuť poslucháč na druhom konci telefónnej linky sa posielajú do telefónnej zbernice (MIX-, TEL). Priradenie do tejto zbernice sa robí len jumprami a nie je prístupné z panela pultu.
Zmiešané signály z jednotlivých zberníc sú privedené do výstupných zosilňovačov. Na žiadnom pulte nie je prístupný MASTER regulátor výstupnej úrovne. Výstupná úroveň sa raz nastaví pri inštalácii pultu vnútri trimrami a obsluha ju nemôže meniť (premodulovanie rádioreléovej trasy, vysielača a podobne). Pulty majú výstupy kanálov L a R a vyrábajú priamo aj MONO signál. Výstupy sú samozrejme symetrické s nízkou impedanciou, čo umožňuje pripojiť signál paralelne do viacerých zariadení. Nedoporučuje sa to ale robiť, lebo zvýšenou záťažou výstupu sa kazia jeho amplitúdovo frekvenčné charakteristiky a skrat na niekorom kábli spôsobí výpadok vysielania. Preto ak potrebujeme signál priviesť do viacerých miest, použije sa rozdeľovací zosilňovač. Pre zvýšenie spoľahlivosti sa môže na výstup linka na vysielač pripojiť priamo paralelne so vstupom rozdeľovacieho zosilňovača. V takomto zapojení porucha rozdeľ. zosilňovača nespôsobí výpadok vysielania.
Telefónna zbernica je z pochopiteľných dôvodov len monofónna. V prípade, že chceme pripojiť viac telefónnych liniek ku pultu nastávajú problémy, podrobnejšie popísané v podkapitole venovanej pripojeniu telefónu.
Na meranie úrovne výstupného signálu slúžia indikátory úrovne. Používajú sa ešte stále ručičkové s LED indikáciou špičiek (ručičkové indikátory sú pomalé a neindikujú špičky), alebo stĺpec LED. Na lepších pultoch (v súčasnosti skoro každom) nájdeme ešte indikátor fázy výstupného signálu - korelátor. Je dôležitý hlavne pre kontrolu mono zložky pre monofónne prijímače v ktorých prefázovaný signál nie je počuť.
Pred odvysielaním hocičoho je nutné si to prepočuť (nastaviť si skladbu v CD, nastaviť správny track v MD, orientačne zistiť úroveň signálu a pod). Preto je v pulte vybudovaná CUE zbernica do ktorej si pošleme signály na prepočutie alebo technickú kontrolu. Aktivácia odposluchu CUE sa volí buď tlačidlom CUE, alebo zatiahnutím fadera do úplne spodnej polohy.
Väčšinou v pravej časti pultu sú umiestnené prepínače voľby posluchu pre hlásatelňu (v žargóne spíkerňa, anglické označenie STUDIO) a pre réžiu (anglicky CONTROL ROOM). V prípade celého vysielacieho pracoviska postaveného v jednej miestnosti sa používa len CR. Možné zdroje posluchu sú PGM zbernica, AUD zbernica, CUE zbernica a niekoľko externých vstupov.
Na externé vstupy je vždy pripojený tuner, lebo technik musí počúvať až signál prijatý z rádia, kôli kontrole celého reťazca vrátane vysielača. Obyčajne sa tam ešte pripája signál z úplného výstupu štúdia po všetkých úpravách odpichnutý spred prenosovej trasy a iné zdroje podľa konkrétnych požiadaviek.
Riadiaca logika pultu má za úlohu spracovať signál zo všetkých tlačidiel (voľba vstubu, priradenie do výst. zbernice, ON, OFF, cue mód) a vyrobiť príslušné riadiace signály. Treba riadiť prepínanie vstupov (používajú sa analógové multiplexery), pripínanie do zberníc (analógové spínače), zamutovanie kanála (na základe ON a OFF), generovanie impulzov pre diaľkové ovládanie (na základe ON a OFF a zvoleného vstupu), zapínanie červeného varovného svetla, vypnutie monitorových reproduktorov pri zapnutí mikrofónu a iné. Riadiaci obvod je preto pomerne zložitý. Napríklad v pulte AIRTRAK ho nájdeme ako jeden veľký hybridný IO.
Pulty sa štandardne vybavujú hodinami a stopkami. Nulovanie stopiek je obyčajne odvodené z tlačidiel ON z riadiacej logiky.
Tieto funkcie sa dajú nastaviť a pult sa dá nakonfigurovať presne na naše požiadavky. Všetky funkcie sa nastavujú jumprami, v pulte AIRTRAK je na kompletné nastavenie jednej vstupnej jednotky a jej riadenia použitých asi 40 jumperov, a na nastavenie celého napr. 18-vstupového pultu treba dobrú pinzetu a silné nervy. Na druhej strane ale je veľmi málo prípadov, kedy sa požadovaná funkcia nedá priamo vyjumprovať. Na takéto prípady sa výrobca poistil a na zadnej strane pultu je vyhradené miesto pre užívateľmi zhotovené dodatkové moduly.
Mechanicky je pult postavený do skrine z hrubého hliníkového plechu, vrchný panel s fadermi sa dá kôli pohodlnému prístupu k elektronike otvoriť ako kapota na aute a dostatočne zručný servisný technik dokáže aj za prevádzky urobiť drobné opravy alebo úpravy.
Všetky pulty majú externý napájací zdroj. Napájanie je rozdelené zvlášť na analógovú časť, digitálnu časť a napájanie pre žiarovky.
Internet: www.bdcast.com
V obrazovej prílohe je niekoľko fotografií vysielacieho pultu AIRTRAK.
Celkový pohľad na pult AIRTRAK 90, 18 vstupov 68kB
Vstupná jednotka 48kB
Vstupná jednotka, plošný spoj 64kB
Fadery a riadiace dosky 84kB
99% hudby sa hrá z CD platní z CD prehrávačov. Požiadavky na takéto prístroje sú pomerne značné, lebo sa od nich očakáva bezporuchová 24-hodinová prevádzka, schopnosť čítať aj mierne poškodené disky, časová stabilita parametrov (starnutie laseru) a veľmi dôležitá je jednoduchá a pohodlná obsluha. Preto profesionálne CD prehrávače majú pomerne robustnú mechanickú konštrukciu, elektronika býva obyčajne robená z diskrétnych súčiastok (nie celá elektronika ako jeden IO), sú použité kvalitnejšie D/A prevodníky na každý kanál jeden a majú možnosť nastavenia dôležitých parametrov trimrom (prúd laserom, fokusačné napätie, referenčné napätie).
Čo sa týka obsluhy sa tieto prehrávače líšia od komerčných tým, že nevedia okrem pustenia disku robiť takmer nič. Pre vysielanie je potrebné pohodlne nastaviť začiatok skladby, prepočuť si začiatok a koniec skladby bez toho aby sa porušil už nastavený začiatok. Na nastavovanie začiatkov máme možnosť použiť funkciu auto-cue, ktorá spôsobuje to, že prehrávač automaticky po vložení disku a zadaní čísla skladby začne prehľadávať začiatok príslušného tracku a zastaví sa až tam, kde nájde vzorku s definovanou úrovňou (dá sa zadať jumprami v dB, obyčajne -40dB).
Okrem toho máme možnosť jemného nastavovania po jednotlivých oknách (frames). Dátová štruktúra na CD je delená nasledovne: 1 hodina je 60 minút, 1 minúta je 60 sekúnd a 1 sekunda je 75 frames. 1 frame je najmenšia adresovateľná oblasť na CD.
Na prepočutie začiatku a konca skladby sú určené tlačdlá, po zatlačení ktorých sa zrealizuje príslušná funkcia.
Ako v úvodnej kapitole bolo povedané všetky zariadenia musia mať diaľkové spúšťanie z pultu. Ak sa na príslušnom vstupe objaví logický signál z pultu tak sa CD spustí. Pre živé vysielanie je veľmi užitočná funkcia blokovania klávesnice - pokiaľ je CD vo vysielaní a blokovanie zapnuté môžme stláčať ľubovoľné klávesy, CD hrá a nereaguje na to. Totižto pomerne často sa stáva, že si technik z rutiny pomýli prehrávač chce vybrať disk, ktorý práve hrá namiesto toho čo dohral. Výsledok - ticho vo vysielaní čomu sa maximálne snažíme zabrániť.
V súčasnosti majú už skoro všetky CD prehrávače digitálne výstupy, a u profesionálnych prístrojov sú samozrejmosťou.
V obrazovej prílohe sú fotografie CD prehrávačov Studer C221 (Revox), ktoré takisto patria k štandardu vo vysielacích štúdiách. Okrem celkového pohľadu sú priložené aj detaily optiky týchto prístrojov.
www.studer.ch
www.tascam.com
Na pravidelne obnovované príspevky do vysielania (správy, rozhovory...) treba použiť nosič s ktorý má možnosť vymazať staré použité záznamy, jednoducho sa s ním manipuluje, má rýchly prístup, má dostatočnú kvalitu a dĺžku záznamu.
Ideálnym riešením je použiť minidisk (MD). Ide o pomerne nový typ zvukového nosiča, ktorý bol vyvinutý ako alternatíva pre CD firmou SONY. Jeho hlavné parametre sú: kapacita 74 minút stereo (148 minút mono) záznamu v CD kvalite (44,1kHz), malé rozmery (cca 7x7 cm), možnosť jednoduchej editácie (rozdeľovanie, spájanie, kopírovanie, presúvanie a mazanie trackov), možnosť otitulkovať jednotlivé tracky. Maximálny počet trackov na jednom disku je 255, maximálny počet znakov na otitulkovanie jedného tracku nie je obmedzený, daný je ale celkový počet znakov použiteľných na titulkovanie. Pokiaľ minieme všetky znaky na označenie napr. prvých 20 trackov ostatné sa už nedajú popísať.
Disk pracuje na princípe magnetooptického záznamu (magnetický záznam, optické čítanie). Tým, že médium má asi 6 krát nižšiu dátovú kapacitu ako CD nosič, je nutné pri zázname použiť kompresiu. Navyše priamu kompresiu v ráde 6:1 sa zatiaľ nepodarilo zrealizovať, musela sa použiť stratová kompresia podľa algoritmu ATRAC, ktorá na základe znalostí psychoakustiky redukuje zbytočný dátový tok. Algoritmy kompresie sa neustále vyvíjajú a v súčasnosti sú už natoľko dokonalé, že poslucháči si nevšimnú značnú redukciu dát (okrem nadaných profesionálov, ktorý vedia čo majú počúvať).
Realizácia - na trhu nájdeme minidisky v profesionálnom a komerčnom prevedení. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že pre vysielanie stačia aj komerčné prístroje, ktoré sú niekoľkonásobne lacnejšie (12.000/80.000). Poskytujú takmer tie isté funkcie ako profesionálne (komerčné nemajú blokovanie klávesnice, diaľkové ovládanie a titulkovanie z počítača, čo sa ale dá s minimálnymi nákladmi dorobiť). Záleží na obsluhe či sa uspokojí s menej pohodlnou obsluhou a lacnejším zariadením, alebo sa investuje do profesionálneho prístroja.
S problémami sa ale stretneme ak potrebujeme urobiť kópiu MD na MD. Ak prepojíme výstup jedného MD digitálne na vstup druhého MD môžeme byť zdanlivo spokojní. Treba však myslieť nato, že pri takomto kopírovaní máme na výstupe prehrávača rekonštruovaný plný dátový tok, ktorý musí nahrávací prístroj pomocou stratovej kompresie opäť zredukovať, aby sa dal zapísať. Dochádza k ďalšej strate kvality a na kópiách vyšších generácií to už je rozoznateľné sluchom. Preto profesionálne prístroje majú možnosť kopírovať priamo dáta uložené na disku bez ich spätného prevodu na signál, čím získavame digitálnu kópiu 1:1. Určité problémy na komerčných prístrojoch môžu nastať s ochrannými bitmi, ktoré nedovoľujú robiť digitálne kópie vyššej generácie ako prvej.
Pri výbere minidiskov do štúdia z vlastnej skúsenosti doporučujem používať prístroje od firmy SONY, ktorá minidisky vyvinula a je uznávaná ako štandard. Pri použití iných výrobcov môžu nastať problémy s nekompatibilitou algoritmov ATRAC, ktoré sa prejavujú napríklad nemožnosťou prečítania disku, alebo otočením fázy signálu na miestach strihov.
Na trhu môžeme nájsť MD prístroje dvoch prevedení - iba prehrávače a prehrávače aj nahrávače. Dôvod je jednoduchý - cenový rozdiel. Čisté prehrávače nemajú magnetickú časť a laser s vysokým výkonom a teda sú lacnejšie. Opäť je na obsluhe aby sa rozhodla aké prístroje sa kúpia.
V profesionálnej praxi nájdeme aj prenosné MD rekordéry, používajú sa na nahrávanie rozhovorov v teréne. Ich použitím sa dosiahne veľmi vysoká kvalita nahrávaných príspevkov, ktoré sa dajú priamo bez prehrávania na iné médium strihať a použiť vo vysielaní. Po odvysielaní sa dajú zmazať a médiá použiť znova. Ak sa reportéri správajú ku ich reportážnym MD rekordérom šetrne majú vysokú životnosť a spoľahlivosť.
Na fotografii sú tri prehrávače: nový profi model SONY, nový komerčný model SONY a vôbec prvý model od firmy DENON.100kB
Fotografia optiky DENON 17kB
Celá MD mechanika DENON 42kB
3.4. Zariadenia na prehrávanie jinglov, reklám a programových upútavok
Špecifickým prípadom sú jingle a reklamy a autoreklamy, ktorých je pomerne veľké množstvo a musíme s nimi vedieť pracovať maximálne rýchlo a flexibilne. CD, MD alebo iné nosiče sú na ich púšťanie nepoužiteľné, lebo práca s nimi je príliš pomalá a nedajú sa programovať dlhšie sekvencie (napríklad reklamný blok pozostávajúci z úvodného reklamného zvuku, reklamy 1, reklamy 2, reklamy 3, koncového reklamného zvuku, programovej upútavky a jingla).
Preto sa na archiváciu a prehrávanie týchto príspevkov používajú špeciálne, väčšinou jednoúčelové zariadenia. Vývoj prechádzal od ¼ palcových pásov (bolo potrebných viacero magnetofónov), cez cartridge systémy so slučkou z magnetickej pásky, cez disketové zariadenia až po súčasné harddiskové systémy. Nevýhody starších páskových systémov boli zložitá obsluha, nemožnosť editácie a pomalé narábanie, disketové systémy sú už pomerne flexibilné a pohodlné, ale v súčasnosti sa už nevyrábajú a už len dožívajú.
Harddiskové zariadenia (napríklad Instant Replay alebo Digicard od firmy 360systems) sú rýchle, spoľahlivé a aj veľmi jednoduché z hľadiska obsluhy - dajú sa ľubovoľne programovať, majú okamžitý prístup, umožňujú robiť slučky a majú takmer neobmedzenú kapacitu (súčasné disky majú rádovo vyššiu kapacitu ako je potrebná na zaznamenané veci). Viaceré takéto zariadenia napríklad v rôznych štúdiách sa dajú zapojiť do siete a môžu si vymieňať záznamy priamo v digitálnej forme niekoľkonásobne vyššou rýchlosťou ako pri obyčajnom kopírovaní. Okrem toho digitálne systémy umožňujú ku príslušnému zvukovému záznamu zapísať aj niekoľko druhov značiek (napr. sekundárne a terciárne impulzy), ktoré sa dajú použiť na diaľkové spúšťanie iných zariadení, odpájanie lokálnych vysielačov, signalizácia do druhého štúdia a pod.
Na obrázku sú v súčasnosti dožívajúce disketové systémy firmy Sonifex 78kB
perspektívny harddiskový systém od firmy 360systems digicart
perspektívny harddiskový systém od firmy 360systems instant replay
Internet www.sonifex.com
Internet www.360systems.com
Ako bolo v úvode povedané vysielacie pracovisko býva postavené bez zvláštnej akusticky oddelenej chránenej miestnosti, a mikrofóny sú umiestnené priamo v réžii so všetkou technikou. Toto riešenie je nevyhnutné z hľadiska programu a dynamiky vysielania, ale prináša so sebou aj vysokú hlučnosť prostredia. Preto sa vo vysielacích štúdiách na technicky nenáročné programy (moderátor+hudba) používajú výlučne smerové, pomerne málo citlivé dynamické mikrofóny. Každý zdroj zvuku (speaker) má svoj mikrofón. Na programy typu talkshow s viacerými hosťami, alebo náročnejšie napr. literárne programy je nevyhnutné použiť akusticky oddelenú miestnosť, kde sa osadí kondenzátorový mikrofón a nie je problém nasnímať rozhovor viacerých ľudí, alebo človeka, ktorý číta knihu (vyrábajú sa šesťhranné stoly priamo prispôsobené na umiestnenie mikrofónu uprostred, potiahnuté tlmiacou látkou). V prípade použitia stereo mikrofónu je možné dokonca aj lokalizovať jednotlivých diskutujúcich na reprodukčnej báze.
Čo sa týka samotného pripojenia mikrofónu k pultu, ako už bolo spomenuté vysielacie pulty nemajú možnosť plynulej regulácie zosilnenia mikrofónneho zosilňovača v širokom rozsahu ako by bolo potrebné. Preto sa mikrofón nepripája priamo do pultu ale cez zariadenie nazývané voice processor, ktoré obsahuje tieto subsystémy (podľa konkrétneho typu nemusia byť použité všetky):
Dobré voice processory sú konštruované tak, že majú na zadnom paneli vyvedené vstupy a výstupy všetkých blokov, aby sa dali jednoduchým prepojením použiť iba tie ktoré potrebujeme. Napríklad ak máme kvalitný mikrofónny zosilňovač v pulte použijeme ten a do voice procesora privedieme už linkovú úroveň na vstup napr. kompresora.
Novšie procesory (dnes už čisto digitálne) vedia spracovať signál aj zo stereo mikrofónu a priamo vedia ovládať mikrofóny na určitý stereoobraz (šírka báze, umiestnenie v priestore, XY, MS systém...). Výstupom sú potom signály L a R, ktoré sa privedú na vstup pultu.
Podľa druhu prevádzky sa takéto zariadenie buď raz univerzálne nastaví a už sa s ničím nehýbe (najčastejšie vysielacie pracoviská), alebo sa môže nastavovať individuálne pre každého moderátora na jeho vlastné parametre (nahrávanie). Pre druhý prípad sa vyrábajú procesory s pamäťou, (čipové karty, kód a pod.), kde príde moderátor, zadá svoj kód a nastavia sa mu jeho individuálne parametre. Má to svoje výhody ale vo väčšine prípadov je toto zbytočný luxus, ktorý sa vo výsledku neprejaví. Určitý zmysel to má pri nahrávaní v nahrávacom štúdiu.
Štandardom pre on-air použitie sa stali dynamické mikrofóny Shure SM7, ktoré nájdeme skoro v každom vysielacom štúdiu.
Celkový pohľad na mikrofón Shure SM7 a na jeho akustický obvod 25kB
Internet www.shure.com
Internet www.akg-acoustics.com
Internet www.sennheiser.com
Pripojiť telefón k pultu nie je možné priamo, ale musí sa použiť interface nazývaný telefónny hybrid. Jeho úlohou je okrem galvanického oddelenia od telefónnej siete prijať signál z telefónu a poslať ho do pultu a naopak prijať signál z pultu a poslať ho do linky. Okrem toho hybrid nesmie prepustiť signál posielaný do linky na výstupné svorky (odrazený signál je veľmi nekvalitný a keď sa zmieša s kvalitným signálom z pultu je výsledok nepoužiteľný - tento problém sa nazýva potlačenie miestnej väzby). Bloková schéma a pripojenie k pultu spolu s označením tokov signálov je na obrázku (12kB gif), alebo v prílohe.
Riešenie hybridu má každý výrobca iné, v starších zariadeniach nájdeme samovyvažujúci sa mostík, kde bola pripojená telefónna linka. Pri zdvihnutí linky hybridom sa mostík v rámci svojich možností doladil na impedanciu linky, čím sa do určitej miery dali potlačiť odrazy signálu a získať tak z linky maximálne kvalitný signál. Tento prechádzal ostrým filtrom (300-3400Hz) a cez limiter bol privedený na výstup hybridu.
V súčasnosti sa hybridy robia so signálovým procesorom, ktorý si po zdvihnutí linky zmeria jej parametre pomocou krátkeho šumového impulzu (noise burst), a nastaví si adaptívne digitálne filtre presne na práve použitú linku. Okrem toho dokáže veľmi účinne potlačiť miestnu väzbu. Na vstupe do linky aj na výstupe do pultu má kompresor a limiter na potlačenie prebudenia linky silným vstupným signálom, alebo pultu silným výstupným signálom. Štandardom sa stáva aj funkcia automatického potláčania akustickej spätnej väzby (pískanie, v prípade, že na druhom konci linky má volajúci veľmi hlasno pustené rádio). DSP sleduje výstupné spektrum a keď začne niektorá zložka trvale nadmerne zväčšovať amplitúdu zapojí úzkopásmový (adaptívny) filter, čím ju potlačí. Toto všetko zvláda robiť jeden DSP procesor, takže hybrid je maximálne jednoduchý (ale pre naše pomery drahý ako všetky štúdiové zariadenia). Bloková schéma digitálneho hybridu od firmy Sonifex je na obrázku (25kB gif), alebo v prílohe
V prípade, že chceme použiť vo vysielaní naraz dve telefónne linky, nastáva problém. Aby všetko fungovalo tak ako má je potrebné zabezpečiť aby:
Vo väčšine prípadov máme na pulte k dispozícii len jednu telefónnu zbernicu a tieto požiadavky sa nedajú naraz splniť. Problém sa dá vyriešiť zdvojením telefónnej zbernice (nutný zásah do pultu), alebo v digitálnych hybridoch tento problém rieši priamo DSP procesor, ktorý si jednotlivé signály rozdeľuje tam kde ich treba mať. Preto sa dvojitý hybrid nerobí zložením dvoch jednoduchých hybridov ale ako jeden dvojitý hybrid. Bloková schéma digitálneho hybridu je v obrazovej prílohe.
www.sonifex.com
www.telos.com
Pri zapnutí mikrofónu sa musia vypnúť hlasité odposluchy aby nenastala akustická spätná väzba. Preto musí mať moderátor aj technik (pokiaľ sedia v tej istej miestnosti) vhodné slúchadlá. Technik používa kvalitné otvorené slúchadlá, moderátor musí použiť slúchadlá uzavreté, lebo spätná väzba sa vytvára aj cez slúchadlá (obzvlášť keď je moderátor hluchý a musí ich mať veľmi hlasno, pozn. autora). Uzavreté slúchadlá majú obyčajne subjektívne horší zvuk, ale pre moderátora to stačí, lebo je dôležitý obsah a až na druhom mieste je kvalita posluchu. Obľúbená značka slúchadiel je Sennheiser.
Internet www.sennheiser.com
V prípade, že nie je zapnutý mikrofón sa používa hlasitý odposluch - monitory. Odposluchom v štúdiu sa okrem funkčných záležitostí kontroluje aj technická kvalita vysielania. Preto sa na tento účel používajú kvalitné reproduktorové sústavy s kvalitným a výkonovo dostatočne dimenzovaným zosilňovačom. Na tomto mieste netreba šetriť, lebo sa to nevypláca. Príklad z praxe - na vysielači v Banskej Bystrici niekoľko týždňov kôli zlému zemnému prepojeniu brumeli všetky vysielané stanice, lebo na kontrolu používali staré poškodené reproduktorové sústavy a obsluha žiaden brum nepočula.
Okrem kvalitného odposluchu sa je občas vhodné použiť na monitoring aj nízkokvalitné „chrchláky", lebo veľa ľudí počúva na rádiách kúpených na trhu, kde vysielaný program úplne inak znie a môžu nastať problémy s mono kompatibilitou niektorých stereonahrávok. Všetky zariadenia treba nastaviť tak, aby bol signál kvalitný a zrozumiteľný na kvalitnej aparatúre ale aj na chrchlavom prijímači, ktorý má veľké percento poslucháčov.
Ako menej používané príspevkové zariadenia sa používajú napríklad aj DAT magnetofóny (na predhraté dlhé relácie a reprízy), zriedka kazetový magnetofón, počítač a celá rada ďalších zariadení. Obyčajne sú pripojené na jednu vstupnú jednotku viaceré (aby zbytočne nezaberali miesto na pulte), pre prípad že nie sú trvalo umiestnené na vysielacom pracovisku sa používa univerzálny stereovstup na pulte, kde sa dá pripojiť hocičo (pri stavbe štúdia je potrebné a rozumné jeden - dva zapojiť a vyviesť na prepojovač, nikdy neviete kedy sa zídu).
Signál z externých miest sa prenáša buď priamo káblami pokiaľ ide o lokálne štúdio umiestnené v tej istej budove (pozor na zemné prepojenia, obyčajne je nevyhnutné použiť transformátory), alebo z diaľkových štúdií napríklad mikrovlnnou trasou. Na Slovensku od roku 1998 funguje systém Euro-ISDN a začal sa využívať na dátovú komunikáciu. Pokiaľ použijeme kodeky, vieme po tejto linke prenášať zvuk od hocikiaľ hocikam, jedinou podmienkou je že tam je ISDN linka. Ako kodeky je možné použiť celý rad prístrojov od rôznych výrobcov, na slovensku firma Brain (importér štúdiovej techniky) zaviedla nepísaný štandard - zariadenia Zephir od americkej firmy Telos Systems. Zephir umožňuje prenos dvoch kanálov tam aj späť po dvoch B kanáloch ISDN linky (obyčajný ISDN prístup 128kbit/s). Na prenos používa MPEG layer 3 stratovú kompresiu s dátovým tokom 128kbit/s vo viacerých módoch (L3 joined stereo pri šírke pásma 15 alebo 20kHz pre maximálnu kvalitu jedného stereo kanála, L3 nezávislé stereo pri 15kHz, alebo L3 dual mono pri 15kHz pre úplne nezávislé kanály, detailý popis módov je v prílohe).
Obsluha a prevádzka je veľmi jednoduchá - z predného panela vytočíme číslo a po naviazaní spojenia môžeme prenášať. Okrem zvukovej informácie sa dajú po pomocnom kanále prenášať aj 4+4 bity pomocnej informácie (napríklad diaľková signalizácia a pod.). Čo sa týka finančných nákladov ISDN prístup má tie isté tarify ako analógový telefón, čiže náklady na jednu hodinu spojenia v meste sú 25-50 korún (podľa dennej doby), čo je zanedbateľné. Z hľadiska spoľahlivosti je tento systém neporovnateľne spoľahlivejší oproti satelitnej linke, pri jednoročnej prevádzke došlo k výpadku len niekoľkokrát v čase hromadného prečíslovavania telefónnych staníc v bratislave. Vo FUN rádiu sú použité tieto zariadenia na prenos signálu z Košického lokálneho štúdia, zo štúdia v Bontonlande na michalskej ulici, z klubu Extreme a z Fajn Clubu v Záhorskej Bystrici odkiaľ sa prenášajú živé koncerty. Čerešnička na torte bol priamy prenos koncertu priamo z Londýna. Cena spojenia bol len telefónny poplatok za spojenie do Londýna, čo je len zlomok sumy potrebnej na satelitné alebo iné spojenie. Ako už bolo spomenuté, tieto zariadenia sa stávajú štandardom a začal ich používať napríklad aj Slovenský rozhlas, rádio Twist a ďalšie...
Fotografia MPEG kodeku (vľavo dole) 117kB
Internet www.telos.com
Na technickú kontrolu vysielacieho reťazca sa používa tuner. Technik v štúdiu vždy počúva signál až z rádia. Tým je zabezpečená kontrola celého reťazca od štúdia až po vysielač. Keď vypadne niektorá časť prejaví sa to buď šumom, alebo tichom a technik hneď vie, že sa niečo stalo a poruchu môže riešiť. V prípade, že stanica nemá len jeden vysielač, ale vysiela na celé územie, je kontrola celej siete priamym posluchom nemožná a priamo sa moniturujú len vysielače, ktoré sú v dosahu vysielacieho štúdia. Na kontrolu ostatných vysielačov sme vyrobili automatické hlásiče umiestnené v dosahu monitorovaných vysielačov, ktoré neustále sledujú silu signálu, moduláciu v obidvoch kanáloch a RDS informácie. V prípade výpadku niektorého parametra telefónny komunikátor vytočí číslo kompetentného pracovníka a upozorní ho na závadu. Túto funkciu by mali síce plniť rádiokomunikácie na dispečingu každého vysielača, ale dvojnásobná kontrola nie je naškodu všakže...
Cez celý reťazec sme sa dostali na výstup štúdia, kde máme všetky signály zmiešané a ideme ich ďalej spracovávať, aby sme ich mohli byť poslané na vysielač.
Ako som už bolo spomenuté vysielací pult má dve zbernice - program a audition. Signál z pomocnej (AUD) zbernice sa privádza do rozdeľovacieho zosilňovača, ktorý rozmnožuje jeden výstup pultu na viacero linkových výstupov. AUD signál je rozvedený napríklad do nahrávacích vstupov štúdiových zariadení a inde, kde je potrebný. Signál z PGM zbernice sa v prípade potreby tiež rozmnoží a mal by byť pripravený na prenos na vysielač. Lenže ako sa dá čakať také jednoduché to nebude.
Pred vstupom do vysielača musí byť signál upravený výstupným zvukovým procesorom. Tento sa stará o jeho komprimáciu, prípadnú úpravu frekvenčnej charakteristiky a odstránenie všetkých modulačných špičiek s vyššou amplitúdou ako je povolená. Dynamické spracovanie klasickým jednoduchým kompresorom a limiterom nie je použiteľné, a používa sa frekvenčné delenie signálu a viacpásmový procesing (minimálne 2, robia sa systémy s počtom pásiem do 7).
Po rozdelení signálu do frekvenčných pásiem je nezávisle na každé pásmo použitý systém kompresor - expander - limiter a výsledný signál je opäť združený do jedného výstupu. Podrobný popis činnosti a dôvody použitia jednotlivých blokov viacpásmového zvukového procesora IDT je uvedený v prílohe. Ak chceme na výstupe získať kvalitný signál, ktorý má „dobrý zvuk (sound)" je nutné pre každé pásmo nastaviť individuálne všetky parametre dynamického procesora (treshold, kompresný pomer, nábehové a dobehové konštanty). Optimálne nastavenie je nezaplatiteľné know-how každého zvukára a vyžaduje dlhoročnú prax a cit pre hudbu a zvuk.
Ak je procesor umiestnený priamo na vysielacom pracovisku tak jeho výstup L a R je vyvedený do rozdeľovacieho zosilňovača a odtiaľ do trasy na vysielač. Ostatné výstupy sú použité na pomocné posluchy, nahrávanie a iné. V tomto prípade je na výstupe trasy na vysielači použitý stereo a RDS kóder, pripojený na vstup modulátora vysielača.
Ak je zvukový procesor priamo na vysielači využije sa priamo aj jeho stereo kóder, k signálu sa primieša RDS a takýto kompozitný signál sa privedie na vstup modulátora vysielača.
Pokiaľ má rozhlasová stanica len jedno štúdio a viac vysielačov stačí jeden procesor v štúdiu a signál po trase ide už komprimovaný a pripravený pre sterokóder. Ak má stanica aj lokálne štúdiá, ktoré vysielajú lokálny program a aj program do celej siete je nevyhnutné mať na každom vysielači zvukový procesor aby sa predišlo viacnásobnej kompresii výstupného signálu (veľmi trpí kvalita zvuku, väčšinou je výsledok nepočúvateľný).
V súčasnosti existujú na svete dve dominantné firmy, ktoré vyvíjajú a vyrábajú výstupné procesory - IDT a Orban. Bližšie informácie o procesore IDT - jeho vnútornej štruktúre, funkcii jednotlivých blokov a algoritmoch spracovávania sú v prílohe (pre 7 pásmovú verziu IDT Sounddesign Expert a pre 4 pásmovú verziu IDT Light).
3.12. Dlhodobý záznam vysielania
Zo zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní je prevádzkovateľ povinný pre kontrolné účely uchovávať celé vysielanie 30 dní v príslušnej technickej kvalite. Na tento účel sa osvedčili hifi stereo videomagnetofóny. Zvuk sa zaznamenáva do stereo zvukových stôp, ktorých kvalita je dokonca dostačujúca aj na pustenie reprízy programu priamo z videokazety. V prípade potreby je možné do videostopy zaznamenávať ďalšie informácie, napríklad z kontrolnej kamery. Na 30-dňový záznam stačí v LP (long play) móde asi 90 240 minutových videokaziet, v SP (single play) móde je to asi 180 (máme ale vyššiu kvalitu záznamu). Ak sa použijú kvalitné kazety a kvalitné videomagnetofóny je to veľmi lacné a spoľahlivé riešenie. V praxi sa osvedčili videá Panasonic a kazety BASF.
3.13. Progresívne trendy vývoja
Vyššie popísaná tradičná koncepcia vysielacieho pracoviska sa v dnešnej digitálnej dobe ukazuje príliš nákladná, zložitá a nepružná nato, aby sa ďalej rozvíjala a preto sa hľadali iné riešenia. Aj tu sa začali presadzovať digitálne systémy. Princíp je veľmi jednoduchý. Celý hudobný archív, jingle, reklamy a všetky predhrávané relácie sú uložené na serveri s veľkým diskovým poľom vo formáte MPEG (layer 2 alebo 3, podľa požiadaviek na kvalitu sa zvolí bitrate (napr. 128 alebo 192kB/s)).
Ďalší popis patrí k veľmi rozšírenému systému Audiovault, je to jedno z možných riešení. K serveru po počítačovej sieti sa pripájajú jednotlivé stanice, na ktorých beží ovládací software. Ovládací software len posiela príkazy do servera čo sa má hrať - teda po sieti sa neprenášajú reálne zvukové dáta, ale len minimálne množstvá dát. V serveri sú vložené špeciálne karty, ktoré si samé obsluhujú celé diskové pole a navonok majú napríklad 3 výstupné a 1 vstupný stereo port. Karta vie v reálnom čase z nahrávaných dát priamo hardwarovo robiť MPEG kompresiu. Po zadaní príkazu sa príslušná skladba vyhľadá na disku a prekopíruje do pamäte karty. Po prijatí príkazu na hranie sa spustí prehrávanie. Karty fungujú autonómne bez operačného systému riadiaceho počítača a preto sú schopné aj v prípade úplnej havárie systému, naloadovanú skladbu dokonca dohrať. Obsluha má zatiaľ dostatočné množstvo času na prechod na vysielanie z klasických CD nosičov a havária systému nemá ako dôsledok výpadok vysielania.
Podľa počtu kariet (a teda aj výstupov), sa počítač dá použiť ako 6 CD prehrávačov, alebo 3 CD prehrávače 2 jinglovacie stroje a 1 minidisk a pod. Z princípu funkcie je jasné, že je úplne jedno ako ktorý výstup nazveme, lebo sú úplne rovnocenné. Všetky výstupy sú vyvedené na pult a majú možnosť spúšťania diaľkovým ovládaním z pultu.
Zo sieťovej koncepcie vyplýva dostupnosť všetkých súborov z hociktorého miesta (štúdia), teda po vytvorení sa nemusia prehrávať na nosič, z ktorého sa budú púšťať do vysielania (napr. MD, DAT), čo prináša úsporu času. Ku všetkým záznamom máme okamžitý prístup a úplne odpadá práca s fyzickými nosičmi (značná úspora miesta a financií). Obrovskou výhodou je možnosť automatickej mixáže - dopredu naprogramujeme skladby so všetkými predelmy a systém vysiela „sám“ (neodceniteľné napríklad pri nočnom vysielaní, celý program sa dá urobiť za hodinku cez deň a nočné 6-hodinové vysielanie beží samo bez operátora. Pokiaľ sa predohrá aj moderátor s telefonátmi nikto, kto nevie o čo ide nezistí, že vysiela počítač). Ďalšie výhody sú napríklad priestorová nenáročnosť (diskové pole je o niekoľko rádov menšie ako archív s 10.000 nosičmi), nosiče sa neopotrebovávajú, nemožnosť krádeže nosičov a pod. Nevýhodou je možnosť havárie operačného systému, alebo porucha počítačovej siete, avšak pokiaľ sa zvolí stabilný operačný systém a sieť je vybudovaná s ohľadom na tento druh prevádzky sú tieto systémy veľmi spoľahlivé a stále viac sa uplatňujú v praxi.
Jednotlivé systémy sa líšia vypracovaním hardwaru a softwaru, záleží od obsluhy, ktorý systém uprednostní. V obrazovej prílohe sú odfotené niektoré pracovné obrazovky systému AudioVault.
Obrazovka 1 22kB
Obrazovka 2 22kB
Obrazovka 3 22kB
Obrazovka 4 22kB
Internet: www.bdcast.com
