5. Viacstopové záznamové zariadenia
5.1. Viacstopové magnetofóny
5.2. Digitálne systémy
5.3. Delenie HDR systémov
Na výrobu náročnejších útvarov je nevyhnutné pracovať s viacstopovým záznamom. Použitie tohoto prostriedku je zrejmé, lebo je neefektívne a často aj nemožné v prípade jednej chyby prehrávať celý záznam odznova, zvlášť pokiaľ ide o časovo náročnejšie programy. Pokiaľ sú jednotlivé zdrojové príspevky vhodne rozložené do stôp v nahrávaní sa pokračuje a po nahratí celého programu sa opravia len chybné časti.
Čo sa týka technickej realizácie donedávna sa všade používali viacstopové magnetofóny. Počet stôp sa pohyboval bežne od 4 do 32, ale existujú aj systémy s vysokým počtom stôp (~100, je to extrémny prípad, ale napríklad Pink Floyd nahrávajú na takýchto magnetofónoch). Ako záznamové médium sa používa magnetický pás so šírkou väčšinou 0,5 až 2 palce (12-52mm), kde sú v jednotlivých stopách nahraté príslušné signály. Je možné pracovať s každou stopou samostatne, napríklad prehrávať 6 stôp a do dvoch nahrávať a podobne. Pokiaľ magnetofón poskytuje aj možnosť tzv. letmého strihu je možné prehrávať všetky stopy a po stlačení tlačidla sa režim zvolených stôp prepne na nahrávanie. Praktický príklad - moderátor nahráva dlhší súvislý blok hovoreného slova a pomýli sa. Pás sa vráti kúsok späť, pustí sa prehrávanie (moderátor musí počuť čo sa prehráva) a na konci vety alebo odstavca sa zapne nahrávanie a pokračuje sa ďalej. Chybný odstavec sa prepíše nanovo načítaným bezchybným textom.
Viacstopové magnetofóny sú mechanicky veľmi zložité a s magnetickým záznamom sú problémy. Napríklad na 0,5 palcovej páske (cca 12mm) je zaznamenaných vedľa seba 16 stôp a chceme naraz čítať a zapisovať do susedných stôp. Veľkým problémom je, že záznamová hlava, ktorá sa používa aj na čítanie musí vyrábať veľmi tenké stopy, teda musí mať veľmi tenké magnetické obvody, ktoré musia byť zároveň veľmi dobre navzájom magnetcky odtienené, aby bolo možné naraz čítať aj zapisovať. Okrem toho sa objavuje problém so šumom. Tým že sú stopy veľmi úzke, prehrávaním sa získava slabý signál a narastá šum. K takýmto magnetofónom sa preto pridávajú obvody redukcie šumu Dolby, čo však ďalej predražuje zariadenie. V bežných štúdiách preto magnetofóny už len dožívajú a postupne sú vytláčané digitálnymi systémami, ktoré majú rádovo nižšiu cenu.
Napriek tomu, že analógový magnetický záznam má už svoj rozvoj za sebou na svete je stále celá rada profesionálnych zvukárov a nadšencov, ktorý na tieto analógové stroje nedajú dopustiť a stále ich používajú a vyvíjajú.
Súčasným trendom je využitie digitálnych systémov. Ako záznamové médium sa používa harddisk (harddisk recording - HDR). V spojení s príslušným hardware a software nám ponúkajú neporovnateľne sofistikovanejšie funkcie ako pásové magnetofóny.
Z hľadiska riešenia je možné rozdeliť tieto systémy do troch skupín:
Čisto softwarové riešenia
na spracovávanie zvuku používajú len počítač. Do počítača sa dá lepšia zvuková karta (lepšia znemená, že má viac vstupov a výstupov) a nainštaluje sa príslušný software, v ktorom sa všetko spracováva. Všetku prácu so zvukom robí počítač a preto sú na neho kladené vysoké nároky. Musí mať dostatočne rýchly procesor, dostatočne veľkú operačnú pamäť, dostatočne veľký a rýchly harddisk a celý systém musí byť zladený na maximálny výkon. Všetky editačné možnosti, všetky funkcie, počet stôp a pod. sú dané len použitým softwarom. Ak si dokúpime lepší soft alebo ďalšie plugin-y zväčšia sa nám možnosti spracovania. Ak si kúpime lepší počítač, zväčší sa rýchlosť spracovania. Riešenie je to najlacnejšie zo všetkých troch skupín, je ale vhodné len na jednoduchšie úlohy, lebo počítač nestíha naraz spracovať väčší počet stôp a spracovávanie, ktoré nebeží v reálnom čase je pre profesionálnu prax nepoužiteľné. Okrem toho nastávajú problémy s operačným systémom, ktorý nebýva zrovna stabilný (windows) a ľahko sa môže stať, že svoju prácu stratíme. Príkladom takéhoto systému je napríklad CUTMaster, alebo TripleDAT od firmy Creamware. Internet:www.creamware.com
Základná obrazovka pri jednoduchom strihaní 66kB
Obrazovka pri pálení disku z nastrihaného materiálu 66kB
Aktivovaný plugin kompresor dynamiky 66kB
Aktivovaný plugin korelátor a ekvalizér 66kB
Čisto hardwarové riešenie
Je pravým opakom predošlého. Celé spracovanie beží v externej krabičke, kde sú umiestnené disky, DSP procesory, prevodníky a ostatný potrebný hardware. Počítač sa v tomto prípade používa LEN na zobrazovanie a riadenie spracovania. Takýto systém pobeží so všetkými možnosťami napríklad aj na počítači 486. Ďalšou výhodou je to, že vo väčšine prípadov majú takéto zariadenia priamo vstavaný interface na spoluprácu s digitálnym pultom. Na takomto pracovisku potom nájdeme len HDR systém prepojený s digitálnym pultom jedným plochým káblom a spracovanie beží na čisto digitálnej báze. Nevýhoda je ale tá, že je minimálna možnosť upgrade celého systému, ktorý sa väčšinou dá riešiť len výmenou celého systému. Získavame však možnosť súčasného spracovania veľkého počtu fyzických stôp (16, 24, 32 a viac), čo je u predošlého systému viacmenej nemožné. Navyše synchronizáciou viacerých HDR systémov dostávame záznamový „magnetofón" s neobedzeným počtom stôp. Cenovo je takýto systém vyššie ako predošlý. Jeho reprezentantom je napríklad zariadenie SOUNDSCAPE, odfotená obrazovka riadiaceho počítača a fotografia zariadenia je v prílohe. Internet: www.soundscape-digital.com, resp. http://www.soundscape-digital.com/Products/Sshdr1/Intro/index.html
Základná obrazovka systému soundscape 50kB
Hybridné systémy.
Sú tvorené silným počítačom (väčšinou macintosh), do ktorého sa dajú karty s DSP procesormi (tzv. DSP farmy), rýchle diskové AVID pole a pripoja sa externé prevodníky. Spracovanie zvuku beží v DSP farmách, ktoré sú riadené z počítača a počítač ich kŕmi údajmi z diskových polí a berie si výsledky, ktoré naspäť ukladá. Podľa požiadaviek na výkon systému sa použije príslušný počet kariet s dsp procesormi. Napríklad na vytvorenie jedného kompresora sa použije 0,1 DSP procesora, na vytvorenie dozvuku sa využije 0,3 DSP atď. (hodnoty som si vymyslel, sú len pre ilustráciu). Keď spočítame všetky požiadavky vyjde nám, že budeme potrebovať 6 DSP čipov, karty sa robia so štyrmi, takže si kúpime dve. Toto riešenie je síce najdrahšie, ale dá sa vybudovať veľmi silný systém, použiteľný aj na obrovské projekty ako je napríklad ozvučovanie celovečerných filmov v digitálnom priestorovom zvuku. Zástupcom tohoto druhu systémov je napríklad ProTools (internet http://www.digidesign.com, alebo distribútor pre slovenskú republiku www.sunteq.sk). Na slovensku je inštalovaných len niekoľko kusov takýchto systémov.
